Strachy a tiene

Ako naše strachy a tiene riadia  náš život

Väčšina z nás sa vydáva na cestu osobného rastu: pretože v určitom okamžiku života už nevie uniesť bremeno bolesti z bezmocnosti. Ďalší hľadajú zas odpovede na svoje otázky:  “Prečo sa mi určité situácie neustále opakujú?”
Spoznávať seba samého môžeme len cez seba a cez cestu “chcenia ísť do pravdy. “
Spoznávať pravdu o sebe, je nielen náročné avšak i oslobodzujúce.
Hovorí sa: Pravda bolí, avšak oslobodzuje. A tak to je i s tieňmi a zraneniami ktoré v sebe máme.

Mnoho z nás si myslí, že si lásku nezaslúži, alebo, že je nepotrebný/á, nikto ho nemá rád, v práci sa mu nedarí, vo vzťahoch sa mu nedarí, priťahuje si samé problémy.
Mnoho z nás sa bojí však hľadať pravé príčiny týchto opakujúcich sa situácií. Bojíme sa tým pádom samých seba. Máme tendenciu hľadať vinníkov a stavať sa do role obete. Máme strach vidieť pravdu o sebe, lebo môžeme nájsť niečo, čo neunesieme. Veríme, že sme tie osoby, ktoré vídavame v zrkadle.. Veríme, že sme to, čo si o nás myslia iní, rodina, priatelia. Veríme, že sme len naše telo a myseľ. Dokonca i po x rokoch neúspešných kariér, diét, vzťahov a snov potlačujeme samých seba.


Autor Lazaris napísal: “Tieň, drží tajomstvo zmien, zmien ktoré Vás môžu ovplyvniť na bunečnej úrovni, zmien, ktoré môžu priamo ovplyvniť vašu DNA. Naše tiene držia podstatu toho, kto naozaj sme. Držia naše najcennejšie dary.”

“Pokiaľ budeme žiť v kolobehu skrývania, maskovania a projektovania toho, čo je v našom vnútri a ani o tom nevieme, budeme neslobodný.”


Tam kde je pravda je i láska : tam kde je láska je i pravda. A kde je pravda i láska : je rovnováha a vnútorný mier 🙂
Až keď každí jeden z nás nájde v sebe mier a pokoj : zavládne pokoj a mier na zemi. Avšak mier v sebe samých dokážeme nájsť až keď sa prímeme v celistvosti a úplnosti . Keď príjmeme i svoje tiene a strachy.

Odkiaľ sa tiene, strachy a programi vzali? Keďže sme na tejto planéte Zem neni prvý krát a naša duša tu je návštevníkom už mnoho životov : prinášame si neustále svoje neukončenia so sebou. Raz mi jeden môj kamarát povedal: Život je ako hra (playko) každá hra má svojich 10 levelov. Do vyššieho levelu sa dostaneš až vtedy keď prejdeš ten nižší level. Pokiaľ sa ti to nepodarí, tak si daný neukončený level musíš zopakovať. A tak je to i s našou dušou.

Naše neukončenia si nosíme so sebou už po mnoho životov. Okrem iného preberáme mnohí z nás i neukončenia rodinné alebo rodové.

Na Etikoterapii sme sa učili, že každého z nás ovplyvňuje najviac 12 generácií. 12 generácií je približne 9 000 ľudí. Čo znamená 9 000 subosobností. A aj  toto všetko sú naše programy, tiene, neukončenia a zranenia.

Pod pojmom subosobnosť si vždy predstavím nejakú malú postavičku vo mne. A prejavom týchto subosobností je mnoho krát vnútorný konflikt.
Asi každý jeden z Vás si zažil situáciu kedy mal chuť leňošiť avšak v daný okamih by chcel ísť aj von, no niečo v ňom ho upozornilo i na to, že by bolo vhodné upratať, navariť či dať prať pračku. A už tu máme konflikt medzi 5 vecami ktoré by sme chceli urobiť naraz. Konflikt 5tich neuspokojených subosobností.

Predstavte si 5 malých postavičiek ktoré sa medzi sebou vo vás dohadujú čo idú urobiť, v akom poradí. Takýchto situácií máme denno denne. Ranné vstávanie: nechce sa mi, ešte 5 minút, musím, už nestíham, ale ešte si pospi, zober si voľno, nie treba mi peniaze. Toto je denno denný boj ktorý zvádzame v našom vnútri. A čo myslíte: koľko energie je potrebnej na vynaloženie boja? A tam kde sa bojuje : sú víťazi avšak i porazený. Koľko energie a koľko porazených máme denno denne v sebe? Aké to má následky na našu psychiku a následne na náš zdravotný stav? Na naše vzťahy? Aké emócie to vnás spúšťa? Ako sa cítia tie porazené subosobnosti. Neprijaté, odmietnuté, ponížené, ukrivdené, smutné, nešťastné, agresívne……….

A to sme si napísali o subosobnostiach. Ešte máme v sebe i tiene, ktoré sú vnímané ako niečo zlé, niečo tmavé čo v našich životoch nechceme mať a tak to vytesňujeme.

Avšak predstavte si jedinečný symbol rovnováhy: Yin a Yang

Yin je tmavší element, pôsobí smutne, tmavo, korešponduje s nocou. Yin je často symbolizovaný vodou a zemou. Priradzuje sa k nemu pasivita

Yang: je slnečné svetlo, svetlejší element, pôsobí veselo, aktívne, mužsky a korešponduje s dňom. Je symbolizovaný ohňom a vetrom.

Yin ( ženskosť, tma, pasívna sila) a Yang ( mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov. Všetky sily v prírode majú obidva stavy a tie sú neustále v pohybe. Na západe sa často Yin a Yang zobrazujú ako dobro a zlo. Taktiež keď sa pozriete na zobrazenie farieb : v bielej je kúsok čiernej a v čiernej je kúsok bielej: čiže čierna farba nie je absenciou bielej farby a naopak. Čiže tma nie je absenciou svetla a svetlo nie je absenciou tmy.

Tak môžeme vnímať i naše vnútorné tieňe. Všetko má svoj protiklad, opak – nie však absolútny. Žiadna vec totiž to nie je čisto yin alebo čisto yang. Každá zo síl obsahuje i základ z tej druhej sily. Napríklad zima sa môže zmeniť na leto, deň na noc. A presne tak sa môže i náš tieň zmeniť na svetlo. Avšak je veľmi dôležité najskôr tieto tiene v sebe rozpoznať, prijať ich bez súdenia, posudzovania, odsudzovania. Ukončiť ich a pretransformovať.

Pokiaľ by sme daný tieň aj rozpoznali avšak neprijali, nebudeme mať čo ukončovať a pretvárať.

Neprijatie tieňov v nás znamená vytesnenie. Vytesnenie je následok strachu vidieť pravdu, lebo by sme stratili nálepku(masku) ktorú o sebe samom máme. Mnoho ľudí ktorý svoj tieň nájdu a nevedia čo s ním, nevidia v danej čiernej tú bielu: padnú do pocitu hanby, viny, smútku, bezmocnosti: do toxických emócií ktoré sú zdraviu poškodzujúce. A tak sa každý jeden tieň buď vytesní alebo označí ako zlý. Pritom tieň nie je ani dobrý a ani zlý, dôležitý je postoj ktorý k nemu zaujmeme.

Práca s tieňmi je jedna z najdôležitejších prác v živote človeka. Tak ako deň sa delí na (svetlo a tmu) deň a noc, tak je rozdelená i naša duša – naše vedomie. ( vedomie, podvedomie, nevedomie)

Čas, kedy nás zahalí tieň noci, je ideálnym časom pre dobrovoľné stretnutia sa s vlastnými tieňmi. Sú to stretnutia so sebou samým v pravde a úcte, pochopení a prijatí.

Tiene a ich viditeľný výskyt v našom živote:

• Nočné sny, hlavne tie hororové, strašidelné : nočné mory
• Naše prešľapy v živote a nespokojnosť v živote: nás môžu upozorňovať na určité tiene v našom živote : v našej duši
• Symptomy chorôb a iné príznaky : sú tiež prejavy našich tieňov // toxických emócií z pohľadu Etikoterapie
• To, čo sa nám nepáči na našom tele : nám tiež môže krásne zrkadliť kde sme ostali stáť kde sme sa zasekli
• Nespokojné vzťahy, nespokojnosť v práci, neprijatie života, neprijatie seba samého

Prijatie tieňa

Keď som sa zaoberala tématikou strachy a tiene : Bolo to obdobie keď mi prišiel do života muž.  I keď som mala strach ísť do vzťahu povedala som si, že to skúsim. Pamätám si, že mi vstúpil do života práve  keď som sa dostala ku knihe o tieňoch od Ruedigera Dhalkeho. Cestou vo vlaku som túto knihu čítala a vôbec som si neuvedomovala kam tento vlak smeruje ( áno vedela som bod kde vystúpim) no nevedela som kam smeruje ten vlak vo mne – v mojom vnútri.

  Po pár mesiacoch sme si uvedomili svoje nedokonalosti : a mne zarezonovala jedna veta : Janula, si fajn no máš v sebe veľmi veľa strachov. Najskôr prišlo moje ego: Ja, no veď sa pozri sám na sebe koľko strachov v sebe máš ( preletelo mojou mysľou) a už som padala do kolotoča nazvaného súdenie, pýcha, krivda, odmietanie – šialená sprcha toxických emócií, moje ego ako Golem s červenou guľoučkou stúpalo vyššie a vyššie. No z priestoru odporu ( odpornej Jany) som sa skľudnením a pozorovaním celého tohto cirkusu čo sa vo mne dial pomaly dostala do prijatia. Strachy, som plná strachov?  Áno som teda. Veď to cítim. Som plná iba strachov či aj tieňov. A tak sa vnútorný vlak rozbehol do mojej vnútornej hlbinnej temnoty . Týmto vlakom som cestovala pár veľmi dlhých mesiacov. Prešla som mnoho zákutí, otvorila mnoho vnútorných vytesnených komnát a prešla si vnútorným cirkusom a kolotočom : odporov a prijatí. Boli to výživné mesiace: ktoré ma viedli ku  ďalšiemu vlaku. Práca so sebou samím je práca na celý život, a možno i viac životov. Keďže to čo sme – sme formovali mnoho, mnoho, mnoho životov, je viac než nepravdepodobné, že v tomto živote otvoríme všetky pandorine skrinky. Avšak čím viac ich otvoríme tým ľahší život formujeme sebe ale i naším ďalším 12 tim generáciam  –  ktoré zas silno ovlivňujeme my.

V jednej z kníh ktorú som čítala: autorka písala ako v sebe rozpoznala, že je mrcha. Samozrejme to potláčala. A nechcela aby to niekto zistil. Avšak práca s tieňmi vyžaduje ísť do pravdy. A tak opisovala situáciu ako rozpoznala, prijímala fakt, že je mrcha. V slovíčku mrcha videla to čierne. A tak začala hľadať to pozitívne : v tom období stavali s manželom dom. Keďže manžel bol mimo republiku o všetko sa starala iba ona. A v daných situáciach jej mrcha pomohla. Vďaka nej vedela vytvoriť hranice murárom. Vedela si stáť za dohodami a nenechala sa klamať. Dokázala povedať NIE i keď vo svojej podstate by radšej povedala Áno. A tak prijala svoj tieň mrchy a vedela, že i vďaka tomuto tieňu dokáže určovať hranice a nenechať sa klamať či využívať.

I toto je jedna z možností ako človek môže pracovať so svojimi tieňmi. Ako ich dokáže prijať. No ja doporučujem ísť ešte hlbšie a hľadať korene každého tieňa. Ísť do hĺbky. Je to ako v záhradke: najskôr treba nájsť burinu alebo bodliak, potom ho vytrhnúť až od koreňa aby opäť nezačal rásť ( a keď vytrhneme bodliak bez korena tak narastie ešte väčší a silnejší) a zasadiť napríklad zeleninu, ovocie, kvety .

V dnešnej dobe by som povedala, že je viac než potrebné sa touto tématikou zaoberať: za posledné obdobie vzrástol počet sebe vrážd, vrážd a nehôd. Mnoho krát počujeme ako niekto zabil niekoho a je to až nevysvetliteľné lebo ten človek bol priateľský. Nejavil sa ako vrah. Avšak ako sa prejavuje vrah?
Sebe vraždy sú tiež nepochopiteľné – lebo daný človek vyzerá ako keby viedol spokojný život, dobre kde tu nejaký ten výkyv. Však to je normálne. (už tu je potrebné si uvedomiť  čo mi ľudia už považujeme za normálnu vec) .  Avšak kto vie čo títo ľudia v sebe rišili. Koľko tieňov majú v sebe potlačených. Akými životmi si prešli a čím si pritiahli práve dané situácie ktoré nevedeli riešiť? Ako je možné, že nemali pocit opory a silu sa niekomu zveriť? Niekomu, kto by ich z tej tmy mohol vyviesť?

Lebo strach sa nenosí, lebo chlapi neplačú, lebo ženy sú silné, lebo báť sa je na posmech, lebo žena má byť štíhla, lebo muž má byť vyšportovaný, lebo plač je ukážkou slabosti, lebo chceme aby nás ľudia mali radi a ideme proti sebe, lebo chceme aby boli na nás rodičia hrdý ako všetko zvládame….lebo…lebo…lebo… Koľko takýchto lebo sme si ako spoločnosť zadefinovali.. A kde sú city? Kde sú pocity? Súcitnosť, láskavosť, pochopenie? Či vlastne ani to sa už nenosí?  

A čo príčiny a následky?

• Hľadajme vinníka!!!!!
• Kto však hľadá riešenia?

Anita Moorjani v knihe Musela som zomrieť : píše, že keď človek dostane rakovinu snažíme sa ho vyliečiť. Pomáhame mu a sme súcitný alebo ho ľutujeme (ľútosť je tiež toxická emócia: zdraviu poškodzujúca). A vieme i to že každá choroba je reč duše : ktorá cez telo s nami komunikuje.

Ale keď niekto nezvláda seba ( svoje tiene, zranenia) na fyzickej úrovni a je agresívny: odsúdime ho do vezenia, dáme ho mimo ľudskú spoločnosť namiesto toho aby sme i jemu  podali pomocnú ruku a liečili ho…

Nielenže sme v tejto hre obeťami ale i sudcami. A i toto je hra tieňov a strachov. Ktoré sú mnoho krát silnejšie ako my sami sme : strácame silu, vieru a moc nad vlastnými životmi a riadia nás tiene, strachy, bludy a ilúzie vytvorené Egom aby sme mali pocit, že my sme tí dobrí a nám je ublížené ( obeť). Avšak treba si uvedomiť: ten kto je obeťou je v danej chvíli i tyranom. A keďže sme tyranom opäť sa staneme v určitých situáciach časom obeťou. A takto si žijeme v blúdnom kruhu našich tieňov a ani si to neuvedomujeme. Máme ilúziu o našej dobrej duši a nechápeme prečo sa práve nám dejú neustále dookola niektoré veci ktoré sú podľa nás zlé a vôbec si ich nezaslúžime. ( A upadáme do pýchy : lebo samotnému Bohu v tomto kolobehu v ktorom žijeme ukazujeme, že my by sme život náš i iných ľudí vedeli riadiť lepšie. Vieme lepšie koho máme odsúdiť a koho poľutovať.